Osudy dobrého vojaka Kristina
Niekedy si vie osud kruto zahrať aj s dobrým človekom. A hlavne ak ide o vojaka s vlastným názorom a vtedy, keď sa v priebehu niekoľkých rokov menia režimy zo zlého na ešte horší. Podrobný životopis Jozefa Martina Kristina, ten súkromný, ale i služobný je veľmi dobre zdokumentovaný. Tu sa v krátkosti zameriame len na tie najpohnutejšie roky a udalosti v jeho živote.
Ako bývalý československý legionár bol zásadne proti rozdeleniu ČSR. Podľa informácií od príbuzných, ako veliteľ vojenského okruhu v Trenčíne v roku 1939 počas rekvírovania vojenského materiálu patriacemu bývalej československej armáde, Wehrmachtom na území protektorátu Čechy a Morava, bol prvý krát odsúdený na trest smrti nemeckým vojenským súdom. Malo to byť za to, že oprávnene odmietol vydať vojenské sklady, ktoré sa už nachádzali na území Slovenského štátu. Tento rozsudok bol zrušený kvôli procesnej chybe, kde o dôstojníkovi armády "samostatného" Slovenského štátu mal v tomto prípade rozhodovať zmiešaný slovensko-nemecký senát.
Následne sa zapojil do občianskeho ilegálneho odboja, kde jeho hlavné poslanie spočívalo v pomoci pri organizovaní útekov českých vlastencov cez Slovensko do Maďarska a Juhoslávie. Odbojovému hnutiu poskytoval závažné informácie o slovenskej armáde (údaje o MNO, mená, funkčné zaradenia slovenských dôstojníkov a dislokáciu útvarov slovenskej armády). Za pomoci agentiek nemeckej spravodajskej služby Abwehr, jeho ilegálnu činnosť odhalili a v máji 1940 slovenské vojenské orgány zatkli. Hlavný vojenský súd v Bratislave ho 13.8.1940 odsúdil na doživotný žalár a následne mu bola odňatá vojenská hodnosť.
Takmer celých päť vojnových rokov strávil vo väzení v Bratislave a Leopoldove, kde sa 2.4.1945 dočkal oslobodenia sovietskou armádou. Hneď nastúpil do vojenskej činnej služby pri Veliteľstve západnej oblasti čs. armády v Nitre. Postupne mu bola najprv vrátená vojenská hodnosť majora pechoty a so spätnou platnosťou bol povýšený na podplukovníka a následne plukovníka pechoty. Dňa 20.2.1947 až na brigádneho generála s účinnosťou od 1.10.1946.
Po Víťaznom februári v roku 1948 odmietol vstúpiť do Komunistickej strany Československa, preto bol 3.3. postavený mimo vojenskú službu a 1.11. v tom istom roku preložený do výslužby bez akýchkoľvek nárokov na vojenský výsluhový dôchodok. Od 6.6.1951 bol vo väzbe, kde ho Štátny súd v Bratislave odsúdil 16.9.1952 na 4,5 väzenia so zaradením do pracovného tábora. Z väzenia sa dostal až na základe amnestie prezidenta republiky Antonína Zápotockého zo dňa 4.5.1953. Následne až do odchodu do starobného dôchodku pracoval ako skladník Pozemných stavieb v Trenčíne.
Až v roku 1969 bol Vyšším vojenským súdom v Trenčíne rehabilitovaný a dňa 26.10.1990 mu bola opäť vrátená hodnosť brigádneho generála in memoriam.
Podľa dochovaných dokumentov komunistická mašinéria zlikvidovala aj funkcionárov, ktorí podpísali rozsudky a iné dôležité dokumenty týkajúce sa Jozefa Martina Kristina. Dokument za Umísťovací komisi vojenských gážistú v roku 1948 podpísal armádny generál Bohumil Boček-Chodský, ktorý sa podieľal na čistkách v armáde, hlavne prepúšťaním dôstojníkov a rotmajstrov nepohodlných novému režimu. Následne bol aj on v roku 1952 vo vykonštruovanom procese odsúdený za vyzvedačstvo a vlastizradu na doživotie.
Rozhodnutie o odvolaní proti odňatiu vojenskej hodnosti a zníženiu platu, resp. uznesenie zo dňa 3.1.1951 podpísal divízny generál Bedřich Reicin, bývalý agent NKVD, prednosta Obranného spravodajstva a 5. oddelenia Hlavného štábu. Ešte v tom roku bol zatknutý a o rok na to popravený, ako jeden z členov tzv. protištátneho sprisahaneckého centra komunistického politika Rudolfa Slánskeho.
Členom odvolacieho disciplinárneho výboru bol aj divízny generál Justičnej služby František Šlapák, ktorý sa aktívne pričinil o to, aby divízny generál Bedřich Reicin skončil vo väzbe.
Predpokladáme, že o nič lepšie neskončili ani členovia nemeckého vojenského súdu, ktorý Jozefa Martina Kristina odsúdil ako prvý. Tu platí citát neznámeho autora: "Hore musí ísť každý sám. Dole ti už všetci pomôžu."
Matica slovenská osadila v Bratislave, na 102. výročie konca prvej svetovej vojny, pamätnú tabuľu pripomínajúcu sté výročie návratu slovenských legionárov. >>> Celý článok <<<
Materiál, ktorý spracoval pán Dušan Kristin v januári 2021 na žiadosť poslucháča RTVS po odvysielaní rozhlasového vysielania 19.1.2021 na tému 100 rokov od návratu posledných slovenských a českých legionárov z bojísk prvej svetovej vojny.
(Keďže máme sľúbené ďalšie dokumenty a fotografie, bude mať zrejme tento článoček pokračovanie)
Spolek pro vojenská pietní místa
Spracoval: Ofeldw. Theo Dietrich
Náhľad fotografií zo zložky Dokumenty brig. gen. J. M. Kristína
