13. 1. 2011
Honvédi dvadsiatejštvrtej v Karpatoch 1944-1945
24. pešia divízia (v podobe v akej ju stvárňujeme) s veliteľstvom v Užhorode bola jednou z ôsmich novovzniknutých divízií na jeseň 1943, ako dôsledok nutnej reorganizácie Maďarskej kráľovskej armády po tvrdých porážkach v Sovietskom zväze.
Na rozdiel od starého usporiadania, divízia sa skladala z troch peších plukov, z troch základných a z jedného zdvojeného delostreleckého pluku, z jedného prieskumného práporu, z jedného ženijného práporu, z jedného spravodajského práporu, z jednej palebno-meracej roty, z jednej samostatnej protileteckej batérie, z jedného motorizovaného a z jedného ťažného zásobovacieho pluku.
Prieskumné jednotky boli nové zložky v pešej divízii. K tejto zložke patrili: protipancierová-delostrelecká, mínometná, spravodajská a ženijná jednotka, k nim pribudol aj jeden cyklistický, jeden jazdecký prápor a jedna jednotka s pancierovými vozidlami, ktorá mala 4 pancierové autá Csaba.
Každá delostrelecká batéria mala po 4 ks 10 cm - 10,5 cm - 15 cm ľahkých alebo stredných diel. V protileteckej batérii mali k dispozícii 12 ks 40 mm kanónov so štítom. Spravodajské prápory sa skladali z dvoch rôt s káblovými a z jednej roty s bezdrôtovými telefónmi, ženijný prápor sa skladal z troch rôt.
Do 24. pešieho práporu boli začlenené jednotky zo zrušenej 22., 23. a 24. ľahkej divízie a z časti VIII. zboru.
Užhorodská divízia sa už teraz skladala z:
- Užhorod: veliteľstvo 24. divízie, veliteľstvo 24. pluku, 24/I prápor
- Košice: veliteľstvo 21. pluku, 21/I-II prápory, 23. poľná delostrelecká batéria, VIII. samostatná protiletecká jednotka, 24. palebno-meracia rota, 24. spravodajský prápor, 24. jazdecko - prieskumná rota, 24. motorizovaný a ťažný pluk
- Nyíregyháza: veliteľ 24. peších jednotiek, veliteľstvo 12. pešieho pluku, 12/I-II prápory, 22. a 78. delostrelecké batérie
- Munkács: 24/III. pluk, 24. delostrelecká batéria
- Sátoraljaújhely: 58. ženijný prápor, 12.,21. a 24. peší pluk
- Nagyszölös: veliteľstvo 24. prieskumného práporu
- Szerencs: 21/III prápor
- Huszt: 24/III prápor
- Nyírtábor: 12/III prápor
24. pešia divízia čítala 20 000 vojakov, pešie pluky 3500 vojakov a delostrelecké batérie 650 vojakov, ostatný vojaci plnili pomocné úlohy. Väčšina vojakov pochádzala z krajov Abaúj-Torna, Bereg, Heves, Szabolcs, Szatmár, Ugocsa, Ung a Zemplén. V divízii slúžili okrem Maďarov aj vojaci iných národností - približne 20 - 25 % vojakov, napr.: Rumuni, Rusíni, Srbi a Slováci. Najviac národností sa dostalo do Užhorodskej a Huszt-skej jednotky.
Určitá časť veliteľského zboru aj vojakov, už mala bojové skúsenosti, nakoľko na frontoch už v minulých rokoch spoznali sovietsku taktiku aj pôsobenie sovietskych zbraní.
Podľa situácie na východnej fronte z konca decembra 1943 (stále ústupy nemeckých vojsk, vzdanie sa oblasti na západ od Kyjeva), sa ľahko dalo predpokladať, že postup sovietskych vojsk cez Ukrajinu dosiahne začiatkom budúceho roka Karpaty. Hlavný smer postupu sovietov predpokladalo maďarské veliteľstvo skôr smerom na Rumunsko alebo Poľsko, napriek tomu prioritnou úlohou zostalo bránenie severo-východných hraníc. Maďarské velenie chcelo použiť na bránenie Karpát len vlastné vojsko a u Nemcov chceli dosiahnuť súhlas, aby aj vojská z okupovaných oblastí boli stiahnuté na obranu hraníc. Uskutočnením týchto opatrení očakávali, spolu s vládou Kállayho, že sovietske vojsko skôr nebude útočiť cez posilnenú a dobre brániteľnú karpatskú líniu.
Nakoľko postup sovietskych vojsk pokračoval aj na začiatku februára 1944, a na stiahnutí vojsk z okupovaných území sa s nemeckým velením nepodarilo dohodnúť, maďarské veliteľstvo nariadilo 13. februára vybudovanie línie pevností v podkarpatskej oblasti. Podieľali sa na tom už v januári prisunuté technické a protiletecké jednotky. Okrem iného začali aj s mobilizáciou Szolnok-skej 16. pešej a Užhorodskej 24. pešej divízie spolu s 2. horskou brigádou. Začiatok mobilizácie peších divízií a horskej brigády naplánovali na 18. februára a pripravené na presun mali byť do 25. februára.
Krátky výcvik jednotiek vynechali, pretože ihneď po dosiahnutí štádia presunu boli tieto mobilizované vojská 18. februára prevezené vlakom do podkarpatskej oblasti. Presun vojsk vlakom a čiastočne nákladnými autami sa začal 6. marca. Vlakové súpravy s 24. pešou divíziou začali premávať od 8. marca.
Najprv boli odoslané 24/II. a 24/III. pluk, spolu s 24. spravodajským práporom. Neskôr 12. peší pluk, 23. poľná delostrelecká batéria a 58. ženijný prápor. Nakoniec 12. peší pluk, 22. a 78. delostrelecká batéria a časť 24. jazdecko-prieskumnej roty (kone a jazdci).
24. delostrelecká batéria, 24. palebno-meracia rota, 24/I. pluk, druhá časť 24. jazdecko-prieskumnej roty a VIII. samostatná protiletecká jednotka boli prevezené na nákladných autách a ťažných prostriedkoch.
Denne prišlo približne 5-6 transportov, pričom tieto boli načasované tak, aby sa vykládka uskutočnila v noci. Tým pádom zostali ukrytí tmou pred nepriateľskými prieskumnými lietadlami.
Severná prepravná trasa bola Košice – Miskolc – Sátoraljaújhely – Csap – Uzsok – Munkács - Szolyva. Južná prepravná trasa bola: Szolnok – Debrecen – Szamárnémeti – Királyháza - Máramarossziget. Preprava 24. pešej divízie trvala až do 16. marca 1944.
Vykládky boli v oblastiach Velká Berezna (Великий Березний), v Perečany (Перечин), Szolyva a Munkács. Oblasť medzi Jasiňou (Ясiня) a Mižhirjou (Міжгір'я) bránila 16. pešia divízia, odtiaľ na severo - západ až po Užocký priesmyk (перевал Ужоцький) 24. pešia divízia bránila hranice.
2. horská brigáda bola sústredená okolo Svajlavi (Сваляв). Jednotky na mieste sústredenia začali zdokonaľovať svoj výcvik, v prvom rade streľbu a prieskum. Pre väčšinou z roviny pochádzajúci vojenský personál tak mali k dispozícii približne tri týždne, aby si na ťažký, hornatý a lesmi pokrytý terén zvykli. Medzičasom 11. marca prišiel rozkaz, aby 1. horská brigáda a 2. pancierová divízia boli doplnené na bojové jednotky, a čiastočne mobilizovali aj zásobovacie jednotky 16. a 24. pešej divízie.
Vojnová situácia, a známa snaha vlády Kállayho dosiahnuť mierovú dohodu, prinútili nemecké politické a vojenské zložky k činu. Vierohodnosť maďarskej kráľovskej armády postupne upadala. Dosahy obsadenia Maďarska nemeckou armádou 19. marca 1944 pociťovali ako vojaci bojujúci na východnej fronte, tak aj vojaci sústredení na obranu hraníc. Odteraz už o činnosti maďarských jednotiek rozhodovalo nemecké velenie.
O nastávajúcich úlohách maďarských jednotiek sa dozvedelo maďarské velenie 26. marca. Hitler v dopise nariadil vojenskému konzulovi v Maďarsku, generálovi Greiffenbergovi, čo najrýchlejšie nasadenie maďarských jednotiek sústredených v Karpatoch. Tento rozkaz sa týkal zatiaľ len 24. a 16. pešej divízie, 2. pancierovej divízie a 1. a 2. horskej brigády. Okamžité nasadenie maďarských vojsk zdôvodňovali z nemeckého pohľadu úspešné protiútoky nemeckých jednotiek Heeresgruppe Süd proti 1. a 2. ukrajinského frontu a súrna potreba vyplnenia 200 km oblasti medzi 1. Panzer-Armee a nemeckou 8. armádou.
28. marca obkľúčená 1. Panzer-Armee sa 2. apríla pokúsila prebiť smerom na západ. Po ťažkých stratách VII. zboru maďarskej armády pozdĺž rieky Dnester (od 22. marca ako súčasť Heeresgruppe Süd), bola zatlačená späť do oblasti Stanislau.
Veliteľ 1. armády, generálplukovník István Náday, podľa ktorého bolo prvoradou úlohou bránenie Karpát rezignoval, keď ho 28. marca nemecké velenie informovalo o rozhodnutí týkajúcom sa zmeny nasadenia maďarských vojsk. Jeho nástupcom sa stal generálplukovník Géza Lakatos. Nové inštrukcie týkajúce sa regulovania útokov maďarských vojsk medzi Dnesterom a Karpatmi zhrnul generál László Székely - veliteľ operačnej skupiny 1. armády takto:
„Armáda, cez priesmyky, stálym postupom a z časti otočením sa na východ prejede do útoku smerom na juh od Dnestera. Niektoré jej časti sa premiestnia cez Jablunický priesmyk (перевал Яблуницький) smerom na sever proti Kolomyjskej (Коломия) a Delatynskej (Делятин) línii ako krytie z juhu. Prostredníctvom tejto vojenskej operácie musí vojsko vyplniť prázdnu oblasť, ktorá vznikla ústupom nemeckých vojsk na juh od Dnesteru. Útokom pripúta na seba pozornosť nepriateľa a tým oslabí jeho útok smerom na Ľvov (Львів). Tým pádom zabezpečí súvislú, rovnomernú frontu a zosilní aj jej obranu.“
Obsadením Maďarska nemeckou armádou 19. marca sa na určitý čas prerušila mobilizácia a presuny jednotiek pridelených do Karpát. Tie boli znovu obnovené až 25. marca. Presun 16. a 24. pešej divízie, takisto 2. pancierovej divízie a 1. horskej brigády prostredníctvom železnice boli opäť obnovené. Tieto prvé transporty sa týkali len zlomku 24. pešej divízie, väčšina divízie bola do novej operačnej oblasti prepravená až 13. apríla. Z presuntých jednotiek sa však len 2. pancierová divízia a 1. a 2. horská brigáda prepravili vlakom. 16. a 24. pešia divízia sa presunuli pešo. Tento peší presun trval takmer 3 týždne a jednotky dorazili na miesto určenia unavené a opotrebované. Ťažký terén, zimné počasie, zasnežené a zmrznuté horské cesty, nedostatočný oddych, problémy so stravovaním a prenocovania pod holým nebom boli pre ľudí a taktiež aj pre kone veľmi náročné.
Dňa 17. apríla sa začal už viackrát odložený útok 1. armády. 24. divízia dovtedy dosiahla len oblasť Dolina (Долина), Bolechow (Болехов) a Stryj (Стрий). Jednotky z Užhorodskej divízie, ktoré sa začali presúvať 31. marca, taktiež pešo, v dlhých radoch zdolali ťažkú cestu cez Užocký (перевал Ужоцький), Veretský (перевал Середньоверецький) a Beskydský priesmyk (перевал Бескид), napokon cez Haličské (Галичина) blato.
Zdroj :
Huszonnégyes honvédek a Kárpátokban 1944-1945, autori Bene Jánoš - Szabó Péter
Spracovali:
Preklad z maďarského jazyka - Thomas Schlossman
Gramatická korektúra slovenského textu – Ludwig Hannsel
Úprava na webstránku – Theodor Dietrich
